VÝVOJ PADÁKOV A PARAŠUTIZMU OD ZAČIATKU LETOPOČTU PO I. SVETOVÚ VOJNU

Da Vinciho nákres
padáku z roku 1483

ZAUJÍMAVOSTI, PRVENSTVÁ A FAKTY O PARAŠUTIZME A PADÁKOCH

Viete kde a kedy bol prvý raz použitý padák? Kto prvý raz zažil a prežil pomocou padáku voľný pád? Alebo či by fungoval Da Vinciho padák z roku 1483? Je príbeh Štefana Baniča pravda, alebo výmysel...? 
Prvá zmienka o zariadení, ktoré opisom vzhľadu a funkcií pripomína primitívny padák sa nachádza vo vyše 2100 rokov starých čínskych textoch. Prvá zmienka o skutočnom zostrojení padáku pochádza z 9. storočia – autormi boli Abbas Ibn Firnas a Ali Ben Isa, obaja arabského pôvodu.

Adrian Nicholas klesajúci na
Da Vinciho padáku, rok 2000

Prvým funkčným konceptom padáku, ktorý bol dokonca nedávno úspešne overený a odskúšaný, je podľa historických prameňov prototyp kužeľového padáku Leonarda da Vinciho, ktorý zakreslil do svojich poznámok už v roku 1483. Funkčnosť Da Vinciho konceptu overil v roku 2000 britský parašutista Adrian Nicholas zoskokom z teplovzdušného balóna z výšky 3000 m.

Homo Volans,
Fausto Varenzio, 1617

Za absolútneho pioniera parašutizmu je považovaný Chorvát Faust Vrančić (Fausto Varenzio), ktorý na základe štúdia Da Vinciho skíc vytvoril vlastný funkčný koncept padáku (nazval ho Homo Volans - lietajúci človek). Prvý grafický nákres vlastného padáku uverejnil už roku 1595 vo svojom diele Machinae Novae. Otestoval ho však až v roku 1617, ako vyše 65 ročný, skokom z 98,6m vysokej zvonice na námestí sv. Marka v Benátkach. Jeho čin bol však zaznamenaný až cca 30 rokov neskôr Britom Johnom Wilkinsom.

Prvý padák modernejšej konštrukcie, ktorý bol aj prakticky využiteľný, navrhol, zostrojil a odskúšal pred verejnosťou Francúz Louis-Sébastien Lenormand v roku 1783 skokom z 26 metrovej veže observatória v Montpellieri (La Tour de la Babotte). Padák sa podobal na dáždnik s priemerom 4,26 m (14 stôp) a bol zostrojený z dreva a ľanovej látky. Svoj vynález považoval za prostriedok, ktorým by sa ľudia mohli zachrániť v prípade požiaru vysokých budov.

Lenormand počas zoskoku
z veže observatória, 1783

Louis-Sébastien Lenormand bol tiež prvým, kto v roku 1785 použil slovo „parachute“ (padák) – vytvoril ho spojením a modifikáciou predložky „para“ (vo francúzštine „obrana proti“ niečomu) a slova „chute“ (vo francúzštine „pád“). Pôvodný zmysel slova „parachute“ je teda doslova obrana proti pádu.

Prvým človekom, ktorý použil padák na záchranu pri zlyhaní vzdušného dopravného prostriedku bol Francúz Jean-Pierre Blanchard, keď mu v roku 1793 zlyhal počas letu teplovzdušný balón. Svoj padák pred tým úspešne otestoval len na psovi (roku 1785), napriek tomu ho pri ostrom pokuse po zlyhaní balóna bezpečne dopravil na zem. Jeho padák bol prvým, ktorý sa dal už skladať (baliť).

Garnerin počas klesania
na padáku vlastnej
konštrukcie, 1797

Prvým parašutistom, ktorý opakovane a často používal funkčný padák a dokonca robil demonštrácie po celej Európe bol francúzsky balónový letec André-Jaques Garnerin. V roku 1797 sa zároveň stal prvým, kto úspešné použil padák vlastnej konštrukcie na sklesanie a pristátie z väčšej výšky - 975m. Garnerin „skočil“, resp. klesal z teplovzdušného balóna a s použitím hodvábneho padáku s 36 rebrami v tvare dáždnika o priemere 7 metrov, ktorý bol pripevnený k prútenému balónovému košu, pristál do Parc Monceau v Paríži. Svoj padák predvádzal po celej Európe, najväčšie zdokumentované sklesanie vykonal z výšky 2438 m (8000 stôp) v Anglicku. Garnerinov padák bol už ľahší a kompaktnejší ako Varenziov, Lenormandov, či Blanchardov a dokonca bol prvým priedušným padákom, čo zvyšovalo letovú stabilitu - stále bol však značne odlišný od dnešných a jeho spôsob použitia padáku na hony vzdialený tomu, ktorý poznáme dnes.

Prvou ženou - parašutistkou, ktorá použila padák Garnerinovej konštrukcie bola jeho manželka Jeanne-Genneviéve Garnerin v roku 1799.

Prvý padákový postroj, predchodcu dnešných, zostrojil roku 1887 kapitán Thomas Baldwin.

Katharina Paulus
počas svojej air show,
1890

Koncept balenia padáku do batohu, ktorý sa nosí na chrbte, pred tým, než sa otvára, vynašli v roku 1890 Paul Hermann Lettemann a jeho manželka Katharina „Käthe“ (Katchen) Paulus. Paulusová zároveň stála za vynálezom padákového systému so zbrzdeným, dvojstupňovým otvorením, kedy sa vyhodením malého padáčiku otvára veľký hlavný padák (tento systém aj sama demonštrovala počas zoskoku).

Katchen Paulus je považovaná za prvú aktívnu ženu-parašutistku a prvú „komerčnú“ parašutistku v histórii. Na konte mala 147 zoskokov z balóna a predala vyše 20 000 lístkov na svoje air shows.

Albert Berry, 
zoskok 1912

Historicky prvý zoskok padákom z lietadla sa uskutočnil v roku 1911, keď Američan – Grant Morton zoskočili z lietadla Wright model B na Venice Beach v Californiii. Pri zoskoku použil „vyhadzovací“ typ padáku- padákový vrchlík a šnúry jednoducho držal v náručí a pri výskoku ich pustil. 
Kapitán Albert Berry, ktorý zoskočil z výšky 457 m nad Missouri z lietadla Benoist v roku 1912, už skákal s padákom, ktorý mal zbalený v kovovom obale – padák sa mu podľa svedectiev otváral cca 150 metrov (kapitán Albert Berry býva často zamieňaný s kapitánom Albertom Leo Stevensom – aj keď sa Stevens tiež venoval padákom, najmä otázkam ich bezpečnosti, nebol aktívny parašutista, ale balónový letec).

Gleb Kotelnikov a padák
RK-1, rok 1913

Prvým sériovo vyrábaným padákom a zároveň prvým priamym predkom konceptu dnešných padákových systémov je padák RK-1 (vylepšovaním tohto modelu vznikli modely RK-2, RK-3 a niekoľko druhov nákladných padákov). Tento padák skonštruoval roku 1911 ruský padákový vynálezca Gleb Jevgenievič Kotelnikov. Svoj systém si dal patentovať v Paríži v tom istom roku u Patentovej komisie pod číslom 438612. V roku 1913 vykonal ruský konzervatorista Vladimír Ossovski zoskok z 53 m mostu v Rouen vo Francúzsku s použitím RK-1 (tento zoskok je možné považovať za jeden z prvých base jumpov). Kotelnikove padáky boli ostro nasadené už v roku 1914 v I. svetovej vojne ako záchranný prostriedok pre pilotov. Jeho padák si pilot otváral sám, potiahnutím lanka. V roku 1924 zamenil pevný obal za mäkký, látkový – padák tým získal vzhľad, ktorý ho začal približovať k súčasným padákom. Kotelnikov zostrojil aj prvé prakticky používané brzdiace padáky pre lietadlá.

Prvou ženou, ktorá vyskočila z lietadla bola Američanka Georgia „Tiny“ Broadwick, v roku 1913 nad Los Angeles. V roku 1914 sa stala prvou ženou, ktorá skákala do vody.

Tiny Broadwick po pristání

Prvým človekom, ktorý absolvoval voľný pád bola tiež Georgia „Tiny“ Broadwick v roku 1914 počas demonštrácie padákov pre americkú armádu. Prvý zoskok vykonala „na lane“ (tzv. static line), kedy jej lano pripevnené v lietadle po výskoku vytiahlo a otvorilo padák. Pri druhom zoskoku si padák otvárala s oneskorením sama primitívnym uvoľňovačom a zažila tak ako prvá osoba v histórii niekoľkosekundový voľný pád. 


Armádni predstavitelia však stále nechceli akceptovať možnosť prežitia voľného pádu bez omdletia, napriek priamej demonštrácii. Definitívne ich presvedčili až Leslie Irvin a Floyd Smith, ktorí v roku 1919 vykonali niekoľko zoskokov vo voľnom páde a zdokonalili padákový uvoľňovač (ktorý v roku 1911 vynašiel a roku 1916 dal patentovať Američan Solomon Lee Van Meter Jr.).

Nákres Baničovho padákového
systému - žiadna fotka jeho
použitia nie je k dispozícii

V roku 1913 si dal patentovať svoj padákový koncept Slovák Štefan Banič pod číslom 1108484. Jeho koncept však vychádzal zo starších konštrukcií (bol to akýsi dáždnik s drevenými súčasťami, zvláštnym spôsobom pripevnený k trupu, s teleskopickými ramenami, ktoré sa vysúvali pomocou pružín) a oproti ruskému RK-1 bol morálne opotrebovaný prakticky už v čase svojho vzniku. Dokonca ani to, či Baničov padák fungoval, nejde priamo dokázať – jeho údajný skok vo Washingtone (zrejme z budovy Cairo) roku 1913 nie je nikde zdokumentovaný, pričom pravdou je, že na zapísanie patentu by po ňom v tom čase patentový úrad tento typ demonštrácie nepožadoval. O zoskoku nie je zmienka ani v mestských archívoch (čo je veľmi zvláštne, keďže udalosť tohto druhu by určite bola veľkou atrakciou). Taktiež jeho údajný zoskok z lietadla z výšky 600 m je nezdokumentovaný a vzhľadom na konštrukciu jeho padáku je otázne, či by zoskok vôbec prežil. Banič daroval svoj patent americkej armáde, informácie o tom, že jeho padák údajne zachránil za prvej svetovej vojny životy amerických pilotov sú ale nepravdivé, nakoľko Američania v I. svetovej vôbec padáky nepoužívali. Do výstroje ich zaradili až v roku 1922 - ich padák zostrojila komisia založená roku 1918 a konštrukcia vychádzala z patentov Toma Broadwicka (manžela Georgie „Tiny“ Broadwickovej) – padák bol v látkovom vaku, ktorý sa popruhmi dotiahol k chrbtu a ani trochu sa na Baničov koncept neponášal.

Letecký záchranný
padák s výťažným lanom
z I. svetovej vojny

Počas I. svetovej vojny vo veľkej miere začalo používať padáky Nemecko - prvá krajina, ktorá zaviedla do výstroje padáky -  ako pri prieskumných balónových letoch, tak v prípade núdzového opustenia lietadla pilotmi. Jedným z pilotov, ktorí sa zo zasiahnutého lietadla zachránili skokom padákom bol údajne aj Hermann Göring.

Už spomínaný Leslie Irvin (ktorý roku 1919 vykonal niekoľko zoskokov voľným pádom) vytvoril a otestoval prvý komerčný záchranný padák pre pilotov a založil prvú firmu, ktorá vyrábala a predávala padáky – Irvin Air Chutes Company. Ďalším raným výrobcom padákov bola firma Switlik Parachute Company, ktorú založil poľský emigrant Stanley Switlik.

Certifikát Caterpillar Clubu

V roku 1922 bol založený Caterpillar club, pre pilotov, ktorí sa úspešne zachránili z nefunkčného lietadla pomocou padáku. Tento klub dodnes aktívne funguje a špeciálny certifikát a odznak klubu získa po overení výrobcom padáku každý pilot bez ohľadu na národnosť, ktorého zachráni padák.

Od I. svetovej vojny až do 30. rokov 20. storočia a II. svetovej vojny sa konštrukcia padákov zásadne nezmenila.

Obrat prišiel za II. svetovej vojny, kedy prišlo k masívnemu nasadeniu výsadkových jednotiek a bojovému, či logistickému využitiu padákov. Najzásadnejší zlom nastal v 60.rokoch 20. storočia, kedy sa začal naplno rozvíjať športový parašutizmus - skydiving...

POKRAČOVANIE prehľadu vývoja padákov, ale aj prehľad parašutistických rekordov a bláznivých prvenstiev a budúcich výziev V ĎALŠOM BLOGU - dozviete sa, kto skočil najdlhší, a najrýchlejší voľný pád, z akej najväčšej výšky sa uskutočnil zoskok a priblížime vám disciplíny športového parašutizmu.
POKRAČOVANIE ČLÁNKU O VÝVOJI PADÁKOV  A PARAŠUTIZMU PO II.SVETOVEJ VOJNE  NÁJDETE TU :)

Text: Romana / Shockjump (c) 2012
www.shockjump.sk
tandemovyzoskok.info