ACCELERATED FREE FALL (AFF)

Jeden víkend neskákajúci obdivovateľ skydivingu a ďalší víkend športový parašutista? Fakt sa to dá... Pri priaznivom počasí a troche odvahy z Teba dokážeme urobiť skydivera už za 3 zoskokové dni.

Takže čo to vlastne je, to AFF?

Kurz voľného pádu, alias AFF (Accelerated Free Fall – zrýchlený voľný pád), je v súčasnom svete parašutizmu najčastejšie využívaná a jednoznačne najprogresívnejšia výuková metóda pre ľudí, ktorým už nestačí tandemový zoskok a chcú sa čo najrýchlejšie stať skydiverom. Je to niečo ako parašutistická autoškola, s vlastnou metodikou, teoretickou časťou, testami a preskúšaniami. Vďaka výcviku AFF je možné už v priebehu siedmych, resp. ôsmych zoskokov urobiť z „neskokana“ samostatného športového parašutistu.

AKO VZNIKLO AFF?

AFF a jeho metodiku vytvoril Američan Ken Coleman v roku 1978. V USA bolo AFF ako výuková osnova pre parašutistov schválené roku 1980 organizáciou USPA (United States Parachute Association), v Británii bola metodika prvý raz predstavená roku 1984 a následne schválená organizáciou BPA (British Parachute Association). V súčasnosti sa AFF využíva pri výučbe skydivingu prakticky v každom skydive centre na svete. Základná osnova výcviku (počet zoskokov, počet inštruktorov, cieľ výcviku a pod.) sú všade rovnaké, náplň zoskokových úloh sa však v jednotlivých krajinách líši, aj keď len v určitých detailoch. 

PREČO JE KURZ AFF „ZRÝCHLENÝM“ KURZOM VOĽNÉHO PÁDU?

Slovo zrýchlený - „accelerated“ - v skratke AFF vyjadruje progresivitu a efektívnosť tejto výukovej metodiky. Kurz AFF je totiž alternatívou k základnému a pokračovaciemu výcviku, počas ktorého študent vykoná cca 15-20 zoskokov bez priameho dohľadu inštruktora a postupne prejde od zoskoku s tzv. výťažným lanom z menšej výšky cez tzv. zádržky a krátke voľné pády k plnohodnotnému voľnému pádu. Naopak študent AFF už od prvého zoskoku padá voľným pádom zo štandardných hladín 3000 a 4000 m, pod priamym dohľadom inštruktorov a už počas siedmych tréningových zoskokov sa naučí v základoch ovládať svoje telo vo voľnom páde.

ČO TREBA POVYBAVOVAŤ PRED ABSOLVOVANÍM AFF KURZU?

Na rozdiel od tandemového zoskoku je pred začiatkom kurzu AFF potrebné absolvovať lekársku prehliadku u špecializovaného športového lekára (platí sa poplatok cca 20€). Ide o rutinnú prehliadku, ktorá má potvrdiť dobrý fyzický stav budúceho študenta AFF a spôsobilosť na vykonávanie parašutizmu.

Nasleduje vybavenie formalít – postup závisí od toho, pod ktorou organizáciou chce študent AFF pôsobiť a vykonávať zoskoky. V rámci sveta je hlavnou autoritou parašutizmu organizácia Fédération Aéronautique Internationale (FAI), ktorú na Slovensku zastupuje Slovenský národný aeroklub, resp. jeho parašutistický odbor a Parašutistický klub SNA (PKSNA).

Ak chce študent AFF skákať po záštitou SNA, treba vyplniť registračný formulár, zaplatiť ročný (40€), prípadne zvýhodnený dvojročný členský poplatok (67€) a poplatok za vybavenie medzinárodného preukazu parašutistu (registrácia vo FAI). Členský poplatok v SNA je potrebné platiť každý rok, resp. každý druhý rok.

Alternatívnou možnosťou je absolvovať kurz v niektorom zo skydive centier v Českej republike, kde je pre vykonanie AFF kurzu potrebná len lekárska prehliadka. Študent po odskákaní kurzu AFF trénuje ďalšie predpísané zoskokové úlohy. Po splnení všetkých úloh a dosiahnutí počtu 25 zoskokov študent získava licenciu A a až vtedy prebehne registrácia a vystavenie potrebných dokladov (sú medzinárodne kompatibilné - doklady FAI platia všeobecne, bez ohľadu na parašutistickú organizáciu, ktorá ich vydala). Členský poplatok je v ČR 500,- KČ, tento poplatok je jednorazový a neopakuje sa (platíte ho len pri úvodnej registrácii, neplatí sa každoročne ako v SNA).

KTO MÔŽE ABSOLVOVAŤ AFF?

Kurzom môže prejsť ktokoľvek, kto splnil potrebné formality, prešiel športovou lekárskou prehliadkou a v roku absolvovania kurzu dovŕšil, alebo dovŕši 15 rokov. Podmienkou je aj absolvovanie tandemového zoskoku pre zoznámenie sa s voľným pádom, prípadne absolvovanie zoskoku s výťažným lanom (zákl. výcvik). Záujemcom o kurz AFF dôrazne odporúčame ako zoznamovaciu skúsenosť s parašutizmom práve tandemový zoskok, pretože počas neho zažijete skutočný pocit voľného pádu, ktorý vás potom už (doslova) neohromí pri prvom zoskoku AFF. Pri zoskoku „na lano“ vám totiž toto lano otvára padák hneď po výskoku z lietadla, takže pocit voľného pádu vôbec nezažijete.

KOĽKO STOJÍ AFF A ČO JE V CENE?

Základná cena AFF kurzu sa pohybuje v rozpätí od 1250 do 1400 € a pokrýva nasledujúce výdavky:

- Teoretická príprava a školenie, nácvik riešenia možných závad na padáku na tzv. padákovej hojdačke, teoretické preskúšanie študenta

- Zapožičanie kompletnej výstroje na 8 zoskokových úloh (padák, kombinéza, výškomer, prilba, rukavice, okuliare, vysielačka)

- Balenie padáku po zoskoku (8 balení)

- Dva zoskoky s externým kameramanom + vyhotovenie fotografií a videozáznamu na DVD

- Snímanie každého zoskoku (s výnimkou posledného samostatného) kamerou na prilbe inštruktora (GoPro HD)

- 8 zoskokov (prvé 3 úlohy s dvomi inštruktormi, ďalšie 4 s jedným inštruktorom a posledný samostatný zoskok študenta), to zahŕňa:

· letenky

· prácu inštruktorov a kameramana

· briefing a debriefing pred a po každom zoskoku (poučenie študenta pred každým zoskokom, nácvik náplne zoskoku na zemi (tzv. dirt diving). Po zoskoku inštruktor preberie so študentom priebeh zoskoku spolu s vyhodnotením zoskoku pomocou videozáznamu)

V prípade, že študent nesplní niektorú zoskokovú úlohu a musí ju opakovať, je nutné, aby uhradil náklady za opakovaný zoskok (tzn. letenky, prácu inštruktora/inštruktorov, výstroj, padák, balenie). V prípade záujmu si študent môže doplatiť externého kameramana aj na ostatné zoskoky kurzu.

AKO PREBIEHA KURZ AFF?

Tej „akčnej“ časti, čiže samotným zoskokom, predchádza niekoľkohodinové teoretické školenie a preskúšanie študenta, aj nácvik na trenažéri (tzv. „hojdačka“). Teoretická časť študenta oboznámi s konštrukciou padáku, priebehom kurzu a zoskokov a predovšetkým s riešením možným kritických situácií (padákových závad). Po preskúšaní študentových teoretických vedomostí nasleduje dirt diving – pozemný nácvik náplne prvého zoskoku (spolu s nácvikom výskoku na trenažéri).

Prvý výskok z lietadla s vlastným padákom na chrbte je nezabudnuteľný zážitok, aj keď ste pred tým už absolvovali jeden, alebo viac tandemových zoskokov. Počas celého prvého zoskoku študenta držia a usmerňujú dohodnutými pokynmi dvaja inštruktori (inštruktori držia študenta od výskoku až po otvorenie padáku). Ak by si študent nedokázal sám otvoriť padák, otvorí mu ho jeden z inštruktorov. Po otvorení padáku ostáva študent sám. Nie je však úplne odkázaný len sám na seba – má v uchu vysielačku, pomocou ktorej ho inštruktori navádzajú na miesto pristátia a dávajú pokyny.

Po zoskoku nasleduje vyhodnotenie splnenia úlohy a analýza videozáznamu. Na základe splnenia/nesplnenia náplne zoskoku inštruktor rozhodne, či študent môže postúpiť k ďalšej úlohe, alebo musí zoskok opakovať. Podobným spôsobom sa postupuje aj pri vyšších úlohách. Aj keď je bežné zvládnuť zoskokové úlohy na prvý krát, úplne rovnako bežné je opakovanie niektorej zoskokovej úlohy. Náplň zoskokov je čím ďalej tým zložitejšia a s čoraz menšími zásahmi inštruktora (samozrejme však zasiahne vždy, keď je to potrebné). Po tretej úlohe AFF už so študentom neskáču dvaja, ale len jeden inštruktor. V závislosti od jednotlivých výukových osnov a schopnosti študenta inštruktor „púšťa“ študenta – necháva ho vo voľnom páde bez akejkoľvek stabilizácie – počas tretej, resp. štvrtej zoskokovej úlohy. Študent sa učí držať stabilnú voľnopádovú polohu (tzv. prsná pozícia, alebo belly position – bruchom dolu), 360 stupňové otáčky, dopredný pohyb (tzv. track), aj saltá vo voľnom páde. Siedma zoskoková úloha je preskúšavacia. Ak inštruktor zhodnotí, že všetko prebehlo správne, študent ide skočiť ôsmy zoskok samostatne, bez priameho dozoru inštruktora a tým je AFF kurz ukončený.

AKO ĎALEJ PO AFF KURZE?

Po úspešnom zvládnutí AFF študent môže skákať sám, musí ho však pred každým zoskokom na zemi skontrolovať inštruktor (vykoná aj kontrolu výstroja). Inštruktor so študentom tiež preberie náplň zoskoku. Ďalším stupňom, ktorý dosahuje začínajúci športový parašutista po kurze, je licencia A. Je to najnižšia parašutistická licencia, ktorá sa dá získať po splnení predpísaných zoskokových úloh a dosiahnutí počtu 25 zoskokov. V akej miere skydiver ďalej skáče už závisí na chuti, čase a finančných možnostiach. Oblastí, ktorým sa môžete venovať, je mnoho - formation skydiving (tzv. RW), free fly, free style, atď.

Ak vás zaujala možnosť stať sa športovým parašutistom a chcete si objednať kurz, alebo ste nenašli odpoveď na niečo, čo vás zaujíma v súvislosti s AFF a výcvikom parašutizmu, zavolajte na číslo 0917 534 666 :)

VÝVOJ PARAŠUTIZMU OD II. SVETOVEJ VOJNY, VZNIK ŠPORTOVÉHO PARAŠUTIZMU A PARAŠUTISTICKÉ REKORDY

Ruskí výsadkári z VDV vyskakujú
do voľného pádu z lietadla
Tupolev TB-3, II.sv. vojna

...POKRAČOVANIE VEĽKÉHO ČLÁNKU O VÝVOJI PARAŠUTIZMU.

Viete ktorý štát mal ako prvý výsadkové vojská? Kto zažil najdlhší a najrýchlejší voľný pád v histórií? Kto a kedy vymyslel názov "skydiving"? A kedy boli prvé oficiálne majstrovstvá sveta v parašutizme? 

V 30. rokoch 20. storočia začal vývoj padákov, ktoré bolo možné otvoriť z väčšej výšky a pri vysokej rýchlosti vysadzovania. Zároveň sa začali vytvárať prvé výsadkové jednotky. Prvými vojenskými výsadkovými jednotkami na svete sú ruské VDV (Воздушно-десантные войска – vazdušno desantnje vojska), ktoré boli založené už v roku 1931, po niekoľkých cvičných masových zoskokoch uskutočnených roku 1930.

Nemeckí Fallshirmjäger, II.svetová vojna,
počas výsadku z Junckers JU-52

Americké airborne jednotky
vyskakujú z legendárneho lietadla
Douglas DC-3 (C-47) "Dakota"
 počas invázie do Normandie

Počas II. svetovej vojny prišlo k masívnemu bojovému nasadeniu výsadkových jednotiek, väčšina z nich však skončila neúspechom a ťažkými stratami (napr. nemeckí parašutisti Luftwaffe na Kréte, či britská 1st Airborne division v Arnheme). Pred koncom druhej svetovej vojny bolo len 5 štátov na svete, ktoré disponovali vojenskými výsadkovými jednotkami – Nemecko, Rusko, Spojené kráľovstvo, USA a prekvapivo Argentína (od roku 1944 a vzniku 4. Brigada de paracaidistas Argentinos – 4. Parašutistickej brigády – sa stala prvou latinskoamerickou krajinou, ktorá mohla nasadiť do boja parašutistov). Výsadkové jednotky spojencov hrali dôležitú úlohu pri invázií do Normandie (boli nasadené americké jednotky 82nd Airborne Division – „All-American“; 101st Airborne Division – „Screaming Eagles“; britská 6th Airborne Division a 1st Canadian Airborne Batallion). Padáky boli nasadené aj pri špeciálnych operáciách na okupovaných územiach, pri dopravovaní materiálu a osôb (napr. aj pri operácii Anthropoid – atentát na R. Heydricha).

Majstrovstvá sveta v parašutizme,
Juhoslávia, 1951

Po skončení vojny to boli práve bývalí vojenskí parašutisti, ktorí mali dostatok skúseností, pokračovali so skákaním aj v civile a nebáli sa experimentovať s voľným pádom. Z parašutizmu sa v mierových časoch veľmi rýchlo začalo stávať hobby. Boli zorganizované prvé lokálne súťaže v parašutizme, prevažne v USA (nebola to ale úplná novinka, prvé parašutistické súťaže sa konali už pred II. svetovou vojnou).

Za dátum vzniku parašutizmu ako oficiálnej športovej disciplíny v kategórii vzdušných športov sa považuje rok 1951 - vtedy sa v slovinskom meste Bled, vo vtedajšej Juhoslávii, konali prvé oficiálne schválené a uznané majstrovstvá sveta v športovom parašutizme (World Parachuting Championship) za účasti tímov z piatich štátov. Odvtedy je športový parašutizmus na celom svete pod záštitou medzinárodnej organizácie Fédération Aéronautique Internationale (FAI).

Parašutisti zo SeattleSkyDive

Výrazy „skydiving“ a „skydiver“ prvý raz použil roku 1954 americký parašutista Raymond Young v dobe vzniku prvých športových parašutistických centier (dovtedy sa používal výhradne výraz „parachuting“). Odvtedy sa tento výraz rozšíril po celom svete a používa sa vo všeobecnosti na označenie športového, resp. rekreačného parašutizmu. Rovnako „skydiver“ je pomenovanie športového parašutistu, pričom v prípade armádnych skokanov je zavedené pomenovanie „paratrooper“.

Formation skydiving - tzv. 4 way RW

Prvý športový parašutistický klub (ktorý dodnes funguje) je Seattle SkyDivers, založený v roku 1954. Prvá certifikovaná škola športového parašutizmu vznikla v roku 1957 (Cleveland Parachute Centre, Inc.). V 60. rokoch 20. storočia prišlo k veľkej popularizácii a komercializácii skydivingu.

Klasickými parašutistickými disciplínami boli napr. presnosť pristátia, či tzv. komplex.

Skysurf

Roku 1975 boli prvý krát súťažne uvedené parašutistické disciplíny Relative Work (tzv. RW, v roku 1991 premenované na Formation Skydiving), SkySurf a FreeStyle. Formation skydiving je disciplína, pri ktorej min. 2 parašutisti vykonávajú za voľného pádu v klasickej voľnopádovej polohe (tzv. belly position, dolu bruchom) vopred určené zmeny a chyty, s cieľom vykonať čo najviac zmien v ohraničenom čase. Na vyhodnotenie tejto disciplíny je nutný videozáznam. Pri skysurfe má skydiver na nohách pripevnenú špeciálnu dosku (tzv. skysurf, resp. skyboard) a môže pomocou nej vykonávať výnimočné a rýchle kreácie a zmeny. FreeStyle pripomína balet, či tanečnú gymnastiku vo vzduchu a obsahuje priam akrobatické figúry.

FreeStyle

FreeFly

Relatívne novšou disciplínou vo voľnom páde je FreeFly, ktorý bol verejnosti predstavený prvý raz v roku 1991 na Svetových majstrovstvách vo FreeStyle na Vero Beach na Floride. Priekopníkom tohto štýlu je Olav Zipser, ktorý vytvoril komplexnú metodiku pre trojrozmerný pohyb vo voľnom páde. Za prielom v popularizácii FreeFly sa považuje koniec 90.rokov 20.storočia (resp. konanie II.ročníka FreeFly Festivalu v roku 1997), jeho popularita dodnes neklesá.

Canopy piloting

Okrem disciplín počas voľného pádu je veľa možností, ako sa vyblbnúť aj na otvorenom padáku. Okrem disciplíny CRW (Canopy relative work), je čoraz populárnejší tzv. canopy piloting, lietanie na malých, výkonných padákoch, s cieľom dosiahnutia čo najvyššej doprednej rýchlosti pri pristávaní (známe aj ako „swoopovanie“) - nehodnotí sa len rýchlosť, ale aj presnosť pristátia a dĺžka "swoopu" (distance).

No a potom tu máme veľa ďalších chuťoviek ako wingsuit flying, od neho nie je ďaleko k basejumpingu, ski basejumping a tak ďalej, a tak ďalej.

Wingsuit flying

Ľudskej fantázii sa zjavne medze nekladú a ako vidno, popri množstve bláznovstiev, ktoré skydiveri vedia robiť, je skúsenosť ako tandemový zoskok skoro až nuda :) Našťastie, v dnešnej dobe nemusíte ostať len pri tandemovom zoskoku...pri troche Vašej chuti a odvahy z Vás technicky dokážeme urobiť skydivera za tri zoskokové dni, resp. počas 8 výcvikových zoskokov. Zaujíma Vás ako? Dozviete sa v budúcom článku, kde sa pozrieme na kurz AFF a možnosti, ako sa z úplne neskúseného človeka stane pomocou efektívnej metodiky parašutista...

Ale pred tým sa ešte pozrieme na niektoré parašutistické rekordy, zaujímavosti a absolútne prvenstvá:

Svatba na padákoch, 1940 New York

Prvé výskumné a tréningové centrum parašutizmu bolo založené už v roku 1918 v Wrigth Field, blízko Riverside, Ohio (USA) – v rámci novozaloženej armádnej leteckej základne.

Prvý svadobný obrad, ktorý sa odohral „vo vzduchu“ na padákoch sa uskutočnil v roku 1940 v New Yorku. Anne Hayward a Arno Rudolphi si visiac, pripevnení na padákoch, povedali svoje áno pred reverendom Homerom Tomlinsonon (ktorý, ako inak, tiež visel na padáku).

Prvé bojové nasadenie výsadkových jednotiek vykonala nemecká Luftwaffe počas II. svetovej vojny v bitve o Haag, 10. mája 1940. Prvé parašutistické jednotky v Nemecku boli sformované roku 1935.

Joseph Kittinger po výskoku
z balóna, výška 31 333 m (1960)

Felix Baumgartner, pred výskokom
z balóna, výška 39 014 metrov (2012)

Až do roku 2012 najdlhší a najrýchlejší voľný pád z najväčšej výšky v histórií absolvoval američan Joseph Kittinger, keď v roku 1960 zoskočil z héliového balóna z výšky 31 333, 5 m (102080 stôp) a zo stratosféry padal 4 minúty a 36 sekúnd najvyššou dosiahnutou rýchlosťou až 988 km/h. Zoskok sa uskutočnil ako v poradí tretí výškový zoskok v rámci projektu amerického letectva (Project Excelsior), s použitím špeciálne vyvinutého viacúrovňového padákového systému Beaupre. Pre stabilizáciu a spomalenie voľného pádu využíval stabilizačný padáčik s priemerom 2 metre. Hlavný kruhový padák s priemerom 8,5 m otvoril vo výške 5330 m a po 13 minútach  45 sekundách klesania bezpečne pristál v púšti v Novom Mexiku. Kittingerov výkon prekonal 14. októbra 2012, tzn. až po vyše 50 rokoch rakúsky parašutista Felix Baumgartner v rámci projektu RedBull Stratos. Baugartner prekonal Kittingera vo výške zoskoku (39 014 metrov, čiže o takmer 8 km viac), ako aj v rýchlosti voľného pádu (1342,8 km/h). Felix Baumgartner sa stal prvým človekom v histórii, kto vlastným telom prekonal rýchlosť zvuku. Jeden rekord však Kittinger stále drží - a to rekord v dĺžke voľného pádu. Baumgartnerov supersonický voľný pád totiž trval "len" 4 minúty a 19 sekúnd (o 17 menej ako Kittinger). Uvidíme, kto sa pokúsi posunúť tieto limity ešte ďalej.

Svetový rekord, Thajsko 2006 - RW
formácia 400 skydiverov

Najväčšia a zatiaľ neprekonaná RW formácia za voľného pádu (uznaná organizáciou FAI) sa uskutočnila v roku 2006, keď sa nad thajským Udon Thani chytilo podľa predpísaného tvaru rovných 400 parašutistov.

Najväčšiu uznanú čisto ženskú RW formáciu na svete vytvorilo roku 2009 až 181 parašutistiek z viac ako 30 štátov v Perris, California.

Súčasný európsky rekord v RW formácii bol ustanovený v roku 2010 v Wloclaweku v Poľsku, kde sa na 15.pokus chytilo 102 skydiverov.

Svetový rekord v headdowne, 2009 Illinois,
108 skydiverov

Súčasný svetový rekord v držanej formácií, avšak v polohe headdown (tzv. vertikálna formácia), je z roku 2009, kedy sa vo vertikálnej formácii chytilo 108 skydiverov. Rekord sa uskutočnil na dropzone Skydive Chicago, v meste Ottawa v americkom Illinois.

Najväčšia formácia na otvorených padákoch (CRW) bola vytvorená roku 2007 v Lake Wales na Floride, kedy formáciu v tvare diamantu vytvorilo 100 parašutistov.

Svetový rekord CRW -
formácia na otvorených
padákoch, 100 skydiverov

Najväčšiu wingsuit formáciu vytvorilo 71 parašutistov v roku 2008 v Lake Elsinor v Californii.

Najväčší počet zoskokov za 24 hodín odskákal Američan Jay Stokes – neuveriteľných 640.

Prvé športové zoskoky na Slovensku sa uskutočnili v roku 1920 na letisku v Nitre.


PRVÝ DIEL ČLÁNKU O RANOM VÝVOJI PADÁKOM  A PARAŠUTIZMU NÁJDETE TU :)


Text: Romana, Shockjump (c) 2012


www.shockjump.sk
www.tandemovyzoskok.info


Ilustračné fotografie: net

VÝVOJ PADÁKOV A PARAŠUTIZMU OD ZAČIATKU LETOPOČTU PO I. SVETOVÚ VOJNU

Da Vinciho nákres
padáku z roku 1483

ZAUJÍMAVOSTI, PRVENSTVÁ A FAKTY O PARAŠUTIZME A PADÁKOCH

Viete kde a kedy bol prvý raz použitý padák? Kto prvý raz zažil a prežil pomocou padáku voľný pád? Alebo či by fungoval Da Vinciho padák z roku 1483? Je príbeh Štefana Baniča pravda, alebo výmysel...? 
Prvá zmienka o zariadení, ktoré opisom vzhľadu a funkcií pripomína primitívny padák sa nachádza vo vyše 2100 rokov starých čínskych textoch. Prvá zmienka o skutočnom zostrojení padáku pochádza z 9. storočia – autormi boli Abbas Ibn Firnas a Ali Ben Isa, obaja arabského pôvodu.

Adrian Nicholas klesajúci na
Da Vinciho padáku, rok 2000

Prvým funkčným konceptom padáku, ktorý bol dokonca nedávno úspešne overený a odskúšaný, je podľa historických prameňov prototyp kužeľového padáku Leonarda da Vinciho, ktorý zakreslil do svojich poznámok už v roku 1483. Funkčnosť Da Vinciho konceptu overil v roku 2000 britský parašutista Adrian Nicholas zoskokom z teplovzdušného balóna z výšky 3000 m.

Homo Volans,
Fausto Varenzio, 1617

Za absolútneho pioniera parašutizmu je považovaný Chorvát Faust Vrančić (Fausto Varenzio), ktorý na základe štúdia Da Vinciho skíc vytvoril vlastný funkčný koncept padáku (nazval ho Homo Volans - lietajúci človek). Prvý grafický nákres vlastného padáku uverejnil už roku 1595 vo svojom diele Machinae Novae. Otestoval ho však až v roku 1617, ako vyše 65 ročný, skokom z 98,6m vysokej zvonice na námestí sv. Marka v Benátkach. Jeho čin bol však zaznamenaný až cca 30 rokov neskôr Britom Johnom Wilkinsom.

Prvý padák modernejšej konštrukcie, ktorý bol aj prakticky využiteľný, navrhol, zostrojil a odskúšal pred verejnosťou Francúz Louis-Sébastien Lenormand v roku 1783 skokom z 26 metrovej veže observatória v Montpellieri (La Tour de la Babotte). Padák sa podobal na dáždnik s priemerom 4,26 m (14 stôp) a bol zostrojený z dreva a ľanovej látky. Svoj vynález považoval za prostriedok, ktorým by sa ľudia mohli zachrániť v prípade požiaru vysokých budov.

Lenormand počas zoskoku
z veže observatória, 1783

Louis-Sébastien Lenormand bol tiež prvým, kto v roku 1785 použil slovo „parachute“ (padák) – vytvoril ho spojením a modifikáciou predložky „para“ (vo francúzštine „obrana proti“ niečomu) a slova „chute“ (vo francúzštine „pád“). Pôvodný zmysel slova „parachute“ je teda doslova obrana proti pádu.

Prvým človekom, ktorý použil padák na záchranu pri zlyhaní vzdušného dopravného prostriedku bol Francúz Jean-Pierre Blanchard, keď mu v roku 1793 zlyhal počas letu teplovzdušný balón. Svoj padák pred tým úspešne otestoval len na psovi (roku 1785), napriek tomu ho pri ostrom pokuse po zlyhaní balóna bezpečne dopravil na zem. Jeho padák bol prvým, ktorý sa dal už skladať (baliť).

Garnerin počas klesania
na padáku vlastnej
konštrukcie, 1797

Prvým parašutistom, ktorý opakovane a často používal funkčný padák a dokonca robil demonštrácie po celej Európe bol francúzsky balónový letec André-Jaques Garnerin. V roku 1797 sa zároveň stal prvým, kto úspešné použil padák vlastnej konštrukcie na sklesanie a pristátie z väčšej výšky - 975m. Garnerin „skočil“, resp. klesal z teplovzdušného balóna a s použitím hodvábneho padáku s 36 rebrami v tvare dáždnika o priemere 7 metrov, ktorý bol pripevnený k prútenému balónovému košu, pristál do Parc Monceau v Paríži. Svoj padák predvádzal po celej Európe, najväčšie zdokumentované sklesanie vykonal z výšky 2438 m (8000 stôp) v Anglicku. Garnerinov padák bol už ľahší a kompaktnejší ako Varenziov, Lenormandov, či Blanchardov a dokonca bol prvým priedušným padákom, čo zvyšovalo letovú stabilitu - stále bol však značne odlišný od dnešných a jeho spôsob použitia padáku na hony vzdialený tomu, ktorý poznáme dnes.

Prvou ženou - parašutistkou, ktorá použila padák Garnerinovej konštrukcie bola jeho manželka Jeanne-Genneviéve Garnerin v roku 1799.

Prvý padákový postroj, predchodcu dnešných, zostrojil roku 1887 kapitán Thomas Baldwin.

Katharina Paulus
počas svojej air show,
1890

Koncept balenia padáku do batohu, ktorý sa nosí na chrbte, pred tým, než sa otvára, vynašli v roku 1890 Paul Hermann Lettemann a jeho manželka Katharina „Käthe“ (Katchen) Paulus. Paulusová zároveň stála za vynálezom padákového systému so zbrzdeným, dvojstupňovým otvorením, kedy sa vyhodením malého padáčiku otvára veľký hlavný padák (tento systém aj sama demonštrovala počas zoskoku).

Katchen Paulus je považovaná za prvú aktívnu ženu-parašutistku a prvú „komerčnú“ parašutistku v histórii. Na konte mala 147 zoskokov z balóna a predala vyše 20 000 lístkov na svoje air shows.

Albert Berry, 
zoskok 1912

Historicky prvý zoskok padákom z lietadla sa uskutočnil v roku 1911, keď Američan – Grant Morton zoskočili z lietadla Wright model B na Venice Beach v Californiii. Pri zoskoku použil „vyhadzovací“ typ padáku- padákový vrchlík a šnúry jednoducho držal v náručí a pri výskoku ich pustil. 
Kapitán Albert Berry, ktorý zoskočil z výšky 457 m nad Missouri z lietadla Benoist v roku 1912, už skákal s padákom, ktorý mal zbalený v kovovom obale – padák sa mu podľa svedectiev otváral cca 150 metrov (kapitán Albert Berry býva často zamieňaný s kapitánom Albertom Leo Stevensom – aj keď sa Stevens tiež venoval padákom, najmä otázkam ich bezpečnosti, nebol aktívny parašutista, ale balónový letec).

Gleb Kotelnikov a padák
RK-1, rok 1913

Prvým sériovo vyrábaným padákom a zároveň prvým priamym predkom konceptu dnešných padákových systémov je padák RK-1 (vylepšovaním tohto modelu vznikli modely RK-2, RK-3 a niekoľko druhov nákladných padákov). Tento padák skonštruoval roku 1911 ruský padákový vynálezca Gleb Jevgenievič Kotelnikov. Svoj systém si dal patentovať v Paríži v tom istom roku u Patentovej komisie pod číslom 438612. V roku 1913 vykonal ruský konzervatorista Vladimír Ossovski zoskok z 53 m mostu v Rouen vo Francúzsku s použitím RK-1 (tento zoskok je možné považovať za jeden z prvých base jumpov). Kotelnikove padáky boli ostro nasadené už v roku 1914 v I. svetovej vojne ako záchranný prostriedok pre pilotov. Jeho padák si pilot otváral sám, potiahnutím lanka. V roku 1924 zamenil pevný obal za mäkký, látkový – padák tým získal vzhľad, ktorý ho začal približovať k súčasným padákom. Kotelnikov zostrojil aj prvé prakticky používané brzdiace padáky pre lietadlá.

Prvou ženou, ktorá vyskočila z lietadla bola Američanka Georgia „Tiny“ Broadwick, v roku 1913 nad Los Angeles. V roku 1914 sa stala prvou ženou, ktorá skákala do vody.

Tiny Broadwick po pristání

Prvým človekom, ktorý absolvoval voľný pád bola tiež Georgia „Tiny“ Broadwick v roku 1914 počas demonštrácie padákov pre americkú armádu. Prvý zoskok vykonala „na lane“ (tzv. static line), kedy jej lano pripevnené v lietadle po výskoku vytiahlo a otvorilo padák. Pri druhom zoskoku si padák otvárala s oneskorením sama primitívnym uvoľňovačom a zažila tak ako prvá osoba v histórii niekoľkosekundový voľný pád. 


Armádni predstavitelia však stále nechceli akceptovať možnosť prežitia voľného pádu bez omdletia, napriek priamej demonštrácii. Definitívne ich presvedčili až Leslie Irvin a Floyd Smith, ktorí v roku 1919 vykonali niekoľko zoskokov vo voľnom páde a zdokonalili padákový uvoľňovač (ktorý v roku 1911 vynašiel a roku 1916 dal patentovať Američan Solomon Lee Van Meter Jr.).

Nákres Baničovho padákového
systému - žiadna fotka jeho
použitia nie je k dispozícii

V roku 1913 si dal patentovať svoj padákový koncept Slovák Štefan Banič pod číslom 1108484. Jeho koncept však vychádzal zo starších konštrukcií (bol to akýsi dáždnik s drevenými súčasťami, zvláštnym spôsobom pripevnený k trupu, s teleskopickými ramenami, ktoré sa vysúvali pomocou pružín) a oproti ruskému RK-1 bol morálne opotrebovaný prakticky už v čase svojho vzniku. Dokonca ani to, či Baničov padák fungoval, nejde priamo dokázať – jeho údajný skok vo Washingtone (zrejme z budovy Cairo) roku 1913 nie je nikde zdokumentovaný, pričom pravdou je, že na zapísanie patentu by po ňom v tom čase patentový úrad tento typ demonštrácie nepožadoval. O zoskoku nie je zmienka ani v mestských archívoch (čo je veľmi zvláštne, keďže udalosť tohto druhu by určite bola veľkou atrakciou). Taktiež jeho údajný zoskok z lietadla z výšky 600 m je nezdokumentovaný a vzhľadom na konštrukciu jeho padáku je otázne, či by zoskok vôbec prežil. Banič daroval svoj patent americkej armáde, informácie o tom, že jeho padák údajne zachránil za prvej svetovej vojny životy amerických pilotov sú ale nepravdivé, nakoľko Američania v I. svetovej vôbec padáky nepoužívali. Do výstroje ich zaradili až v roku 1922 - ich padák zostrojila komisia založená roku 1918 a konštrukcia vychádzala z patentov Toma Broadwicka (manžela Georgie „Tiny“ Broadwickovej) – padák bol v látkovom vaku, ktorý sa popruhmi dotiahol k chrbtu a ani trochu sa na Baničov koncept neponášal.

Letecký záchranný
padák s výťažným lanom
z I. svetovej vojny

Počas I. svetovej vojny vo veľkej miere začalo používať padáky Nemecko - prvá krajina, ktorá zaviedla do výstroje padáky -  ako pri prieskumných balónových letoch, tak v prípade núdzového opustenia lietadla pilotmi. Jedným z pilotov, ktorí sa zo zasiahnutého lietadla zachránili skokom padákom bol údajne aj Hermann Göring.

Už spomínaný Leslie Irvin (ktorý roku 1919 vykonal niekoľko zoskokov voľným pádom) vytvoril a otestoval prvý komerčný záchranný padák pre pilotov a založil prvú firmu, ktorá vyrábala a predávala padáky – Irvin Air Chutes Company. Ďalším raným výrobcom padákov bola firma Switlik Parachute Company, ktorú založil poľský emigrant Stanley Switlik.

Certifikát Caterpillar Clubu

V roku 1922 bol založený Caterpillar club, pre pilotov, ktorí sa úspešne zachránili z nefunkčného lietadla pomocou padáku. Tento klub dodnes aktívne funguje a špeciálny certifikát a odznak klubu získa po overení výrobcom padáku každý pilot bez ohľadu na národnosť, ktorého zachráni padák.

Od I. svetovej vojny až do 30. rokov 20. storočia a II. svetovej vojny sa konštrukcia padákov zásadne nezmenila.

Obrat prišiel za II. svetovej vojny, kedy prišlo k masívnemu nasadeniu výsadkových jednotiek a bojovému, či logistickému využitiu padákov. Najzásadnejší zlom nastal v 60.rokoch 20. storočia, kedy sa začal naplno rozvíjať športový parašutizmus - skydiving...

POKRAČOVANIE prehľadu vývoja padákov, ale aj prehľad parašutistických rekordov a bláznivých prvenstiev a budúcich výziev V ĎALŠOM BLOGU - dozviete sa, kto skočil najdlhší, a najrýchlejší voľný pád, z akej najväčšej výšky sa uskutočnil zoskok a priblížime vám disciplíny športového parašutizmu.
POKRAČOVANIE ČLÁNKU O VÝVOJI PADÁKOV  A PARAŠUTIZMU PO II.SVETOVEJ VOJNE  NÁJDETE TU :)

Text: Romana / Shockjump (c) 2012
www.shockjump.sk
tandemovyzoskok.info

6 MÝTOV O TANDEMOVOM ZOSKOKU

Dá sa počas tandemového zoskoku zažiť orgazmus? :)


Aj keď je tandem bezpečná a pomerne dostupná aktivita a zážitok naozaj takmer pre každého, medzi ľuďmi koluje veľa mýtov o tandemovom zoskoku, či o parašutizme ako takom. 

Ľudia majú všeobecne dosť nepresné, či zastarané informácie o parašutizme (skydivingu). Tandemoví pasažieri sa pred zoskokom často stresujú rôznymi spoločensky zažitými, ale aj vysoko individuálnymi predstavami. Prípadne majú okolo seba kŕdeľ dobrosrdečných kamarátov, či rodinných príslušníkov, ktorí nevynechajú jedinú príležitosť na nevinnú poznámku o pamperskách a včerajšom obede.

Preto  vám v tomto článku priblížime 6 často spomínaných mýtov, ktorými je opradený tandemový zoskok a skydiving :) 

MÝTY O TANDEMOVOM ZOSKOKU

Mýtus #1 - Počas voľného pádu sa nedá dýchať.

NIE JE TO PRAVDA - Počas voľného pádu z výšky +4000m je možné bez problémov dýchať nosom, aj ústami. Občas sa stane, že nezvyknutý tandemový pasažier je prekvapený náhlym zvýšením rýchlosti po výskoku z lietadla a má pocit, že kvôli návalu vzduchu sa mu ťažko dýcha. Tento pocit je však len subjektívny a po pár sekundách prirodzene odoznieva. Najlepšou obranou proti tejto situácií je čo najviac si užívať zoskok :) 

Mýtus #2 - Počas voľného pádu budem mať pocit beztiažového stavu.

Tandemový zoskok z +4200 m - výskok

ÁNO, JE TO PRAVDA - Po dosiahnutí terminálnej rýchlosti (terminal velocity) si človek nepripadá, že padá a má naozaj pocit beztiažového stavu, akéhosi vznášania sa v protivetre. Tento fakt sa dá vysvetliť pomocou II. Newtonovho pohybového zákona, ktorý je možné aplikovať na pohyb tandemovej dvojice. Po výskoku z lietadla tandem zrýchľuje konštantným gravitačným zrýchlením. Čím dlhšie tandem padá, tým viac naberá rýchlosť. Zvyšujúcou sa rýchlosťou však narastá odpor vzduchu. Po určitom čase (niekoľko sekúnd) sa pôsobenie odporu vzduchu vyrovná gravitačnej sile a na tandem tak v danom momente pôsobí celková silá rovnajúca sa 0 Newtonov. To vytvára pocit beztiažového stavu. V momente, kedy sa odpor vzduchu vyrovná gravitačnej sile, tandem dosahuje terminálnu rýchlosť. Túto rýchlosť potom určuje celková hmotnosť tandemovej dvojice a odporové plochy (poloha tandemu). To znamená, že terminálna rýchlosť, ktorou poletíte počas voľného pádu v tandeme závisí od hmotnosti tandem pilota, hmotnosti tandemového pasažiera a polohy (čím lepšiu "banánovú" polohu - uvoľnenie a prehnutie sa - pasažier urobí, tým lepšiu aerodynamiku bude mať tandemová dvojica a zvýši sa komfort zoskoku ako pre tandem pilota tak pre pasaziera).

Mýtus #3 - Počas voľného pádu mi môže byť nevoľno.

Tandemovy zoskok - bananova poloha
pasaziera

NIE JE TO PRAVDA - Voľný pád je pre ľudské telo hraničnou situáciou. Po výskoku z lietadla sa preto človek dostane do tzv. adrenalínového šoku - do krvi sa vyplaví veľké množstvo eufóriu spôsobujúcich endorfínov a adrenalínu. Adrenalínový šok v tele dočasne potláča do úzadia všetky procesy, ktoré bezprostredne nesúvisia s "prežitím" - ako napríklad metabolizmus. Veľa ľudí si myslí, že počas voľného pádu budú mať pocit ako na horskej dráhe, nie je to však pravda. Po dosiahnutí terminálnej rýchlosti voľného pádu človek má pocit blížiaci sa beztiažovému stavu a nepociťuje tlak na žalúdok, ktorý je dôsledkom zásadných zmien rýchlosti. Veľmi výnimočne sa stane, že tandemový pasažier môže byť náchylný na kinetózu počas letu v lietadle, alebo na otvorenom padáku - vtedy vždy treba, aby pasažier komunikoval s tandem pilotom. Tandem pilot podľa potreby a na požiadanie môže do istej miery upraviť aj dynamiku letu na otvorenom padáku.

Mýtus #4 - Počas voľného pádu je možné sa rozprávať s tandem pilotom, alebo kameramanom.

NIE JE TO PRAVDA - Ak ste videli filmy ako Point Break s Keanu Reevesom a Patrickom Swayzem a očakávate, že si za voľného pádu s niekým pokecáte, na túto predstavu radšej zabudnite. :) Počas voľného pádu okolo vás "hučí" vzduch (niečo podobné ako keď sa vo veľmi vysokej rýchlosti vykloníte z auta - P.S. ak ten pocit nepoznáte, nemusíte to ísť rovno skúšať (: ). Aj keby ste sa pokúšali tandem pilotovi za voľného pádu niečo povedať, nebude vás s najväčšou pravdepodobnosťou počuť. Tým, že kvôli ukotveniu pasažierskeho postroja na postroj tandem pilota je pasažier vždy pred tandem pilotom, však môže pasažier za voľného pádu počuť tandem pilota. Po otvorení padáku sa naopak ponoríte do úplného ticha. A pozor - keď kričíte dostatočne silno, od určitej výšky je vás počuť aj na zemi :)

Mýtus #5 - Kameraman dokáže natočiť za voľného pádu viac tandemových dvojíc naraz.

NIE JE TO PRAVDA - Často dostávame otázku, či je možné zaplatiť si jedného kameramana, ktorý natočí viac tandemových dvojíc za voľného pádu, ak budú vyskakovať z viacmiestneho lietadla v tom istom výsadku. No... je to síce zaujímavá predstava, ale v nasledujúcich riadkoch vám objasníme, prečo sa to nedá a prečo je táto predstava úplne mylná.

Každá sekunda, ktorú lietadlo preletí vo vysadzovacej rýchlosti predstavuje niekoľko desiatok metrov vzdialenosti. Aj športoví parašutisti, či skupiny parašutistov, si dávajú pri vyskakovaní z lietadla medzi sebou niekoľko sekundové bezpečnostné rozostupy. To isté platí aj pre tandemy. Navyše, tandem pilot niekoľko sekúnd po výskoku vyhadzuje brzdiaci padáčik pre zníženie terminálnej rýchlosti - keby sa do padáčiku zamotala druhá tandemová dvojica, pre obe by to mohlo mať fatálne následky. Tandemy sa z bezpečnostných dôvodov k sebe za voľného pádu nepribližujú. Z tohto všetkého vyplýva, že už samotná rýchlosť pri výskoku a voľnom páde a bezpečnostný aspekt vylučujú, aby bolo technicky možné dostať do záberu viac ako jeden tandem. Navyše, už len správne zachytenie jedného tandemu na video nie je jednoduché - kameraman musí odskočiť v presnej synchronizácii s tandemom. Ak vyskočí skôr, príliš sa od tandemu vzdiali, ak neskôr, riskuje, že sa s tandemom zrazí. Kvôli všetkým týmto dôvodom si treba objednať vlastného kameramana pre každého pasažiera, ktorý má záujem o záznam z voľného pádu.

Mýtus #6 - Počas tandemového zoskoku je možné zažiť pocit približujúci sa orgazmu. 

Tandemový zoskok z +4200 m - voľný pád

ÁNO, JE TO PRAVDA - Tandemový zoskok skutočne dokáže u ľudí vyvolať extrémnu emočnú reakciu, ktorú v niektorých prípadoch ľudia prirovnávajú k orgazmu. Táto príjemná vlastnosť tandemového zoskoku je spôsobená vyplavením veľkého množstva hormónov do krvi. Počas extrémnych, či nebezpečných situácií sa v organizme človeka totiž produkuje adrenalín (tzv. akčný hormón, vylučovaný z nadobličiek), ktorý je spojený s útočnou, prípadne obrannou reakciou a pripravuje na ňu organizmus mobilizovaním rezerv. V kombinácii s hormónom noradrenalín a kortikoidmi (spojené so zvládaním trvalej záťaže, so stresom) zvyšuje krvný tlak, hladinu cukru v krvi a pripravuje organizmus k akcii. Navyše prichádza k masívnemu vylučovaniu endorfínov, ktoré dokážu krátkodobo blokovať vnímanie bolesti a majú podobné účinky ako opiáty. Endorfíny bývajú nazývané aj "hormóny šťastia" alebo "hormóny lásky" - vylučujú sa totiž do organizmu aj v stave zamilovanosti...

Tak čo, už ste si OBJEDNALI TANDEMOVÝ ZOSKOK? :))) 


Text: Shockjump (c) 2012

www.shockjump.sk
tandemovyzoskok.info

Bezpečnosť tandemového zoskoku

Bezpečnosť tandemového zoskoku a tandemového pasažiera

Tandemovy zoskok

Bežným problémom tandemových pasažierov a hlavnou obavou ľudí, ktorí o tandemovom zoskoku premýšľajú, ale zatiaľ nenabrali dosť odvahy, je otázka bezpečnosti tejto aktivity. Zrejme najčastejšou otázkou budúceho tandemového pasažiera je "Otvorí sa padák?", prípadne "Pristaneme mäkko?", alebo "Je tandem pilot dostatočne kvalifikovaný?".

Ak patríte do kategórie ľudí, ktorí o tandemovom zoskoku premýšľajú, snívajú, či ste dokonca držiteľmi darčekových poukazov a teda budúci tandemoví pasažieri, v nasledujúcom texte sa dočítate odpovede na najčastejšie otázky o bezpečnosti tandemového zoskoku.

Otvorí sa padák?

Takže. Otvorenie tandemového padáku je niekoľkonásobne zabezpečené viacerými prvkami a opatreniami. Padákové systémy by mali byť priebežne kontrolované a udržiavané kvalifikovaným padákovým technikom. Po každom zoskoku je tandemový padák, resp. hlavný vrchlík padáku zabalený certifikovaným baličom hlavných tandemových padákov. Keby napriek všetkému bola na hlavnom padáku závada, tandem pilot otvorí záložný padák. Ten je kontrolovaný ešte prísnejšie, ako hlavný padák (doba kontroly a balenia záložného tandemového padáku býva niekoľko hodín). Podľa predpisov Slovenského národného aeroklubu (SNA) je tandemový "záložák" periodicky kontrolovaný a prebalovaný certifikovaným baličom záložných padákov.

Tandemovy zoskok -
pristátie na záložnom padáku

Ak by sa stalo, že tandem pilot z akéhokoľvek dôvodu nemôže otvoriť padák, tandemové padákové systémy sú povinne vybavené elektronickým bezpčenostným prístrojom (AAD - automatic activation device), ktorý v bezpečnej výške automaticky otvorí záložný padák (ak rozpozná pádovú rýchlosť v malej výške). Kontrolu výšky počas zoskoku tandem pilot vykonáva vizuálne a akusticky pomocou výškomerov - s číselníkom na ruke a zvukový v prilbe. Pri moderných tandemových padákových systémoch (napr. UPT SIGMA) môže tandem pilot otvoriť hlavný padák z pravej aj ľavej strany vďaka zdvojeným uvoľňovačom.Bezpečnosť tandemového padákového systému (pozostáva z hlavného a záložného padáku a postroja - to je ten "batoh", v ktorom sú padáky a ktorý nosí tandem pilot na chrbte + k padákovému postroju patrí aj postroj pasažiera) je v prípade tandemového skákania posudzovaná ešte prísnejšie, ako pri zoskokoch jednotlivcov.

Poskytovatelia tandemových zoskokov by mali striktne dodržiavať predpísané normy. Tieto určuje Slovenský národný aeroklub na základe smernice V-PARA 1 a výrobca padákovej techniky (servisné prehliadky padákovej techniky, pravidelné kontroly a prípadná výmena opotrebovaných padákových komponentov, nakoľko majú väčšinou predpísanú mieru životnosti a pod.). Je nevyhnutné, aby každý samostatný komponent tandemového padákového kompletu bol samostatne registrovaný v Registri padákov, prístrojovej a bezpečnostnej techniky SNA a spĺňal technické normy, vrátane periodického prebalenia padákovej rezervy (otvorenie, kontrola a opätovné uloženie záložného padáku, ktoré vykonáva certifikovaný balič záložných padákov). Je tiež žiadúce, aby padákové komponenty boli vzájomne kompatibilné a uznané (vhodná veľkosť postroja na rozmer padáku, použitie povolených komponentov a pod.).

Pristaneme mäkko?

Pri predstave pristávacieho manévru na tandemovom padáku sa Vám vybavia zábery z dokumentárnych filmov o výsadkoch do Normandie a obleje Vás studený pot? Vývoj a moderné technológie sa prejavili aj v parašutizme, takže tvrdého dopadu do neznáma sa naozaj nemusíte obávať. Na tandemové zoskoky sa používajú výhradne padáky typu krídlo, ktoré sú plne riaditeľné. Pri profesionálnej organizácií výsadkov nemá tandem problém pristáť s metrovou presnosťou na miesto určenia. Tandem pilot nasmeruje padák na pristátie podľa aktuálneho smeru a sily vetra, pristáva sa proti vetru. Väčšinou tandem pilot pristane z bezpečnostných dôvodov na zadok, dotýka sa zeme ako prvý. Technicky je možné pristáť s tandemom aj na nohy. Intenzita dopadu je mierna, podstatné ale je, aby tandemový pasažier zdvihol pred pristátím nohy.

Je môj tandem pilot dostatočne kvalifikovaný a skúsený?

Tandemovy zoskok - voľný pád

Tandem pilota samozrejme nemôže robiť hocikto, musí sa jednať o veľmi skúseného parašutistu. Nároky na tandem pilotov sa líšia, Slovenský národný aeroklub má o niečo nižšie požiadavky, ako niektorí výrobcovia padákových systémov.

Všetci tandem piloti na Slovensku musia spĺňať podmienky, ktoré SNA vyžaduje od záujemcov o licenciu tandem pilota:
- skúsený parašutista vo veku minimálne 23 rokov
- držiteľ funkčnej kvalifikácie „inštruktor“ minimálne 12 mesiacov,
- držiteľ platnej licencie D (najvyššia, min. 500 zoskokov a min. 3h. strávené vo voľnom páde)
- min. 1000 zoskokov na padáku typu „krídlo“ s ručným otváraním systémom padáčik z ruky
- držiteľ typového oprávnenia na daný typ padáku (musí spĺňať podmienky výrobcu padákového systému)
- predložil dokumentáciu o absolvovaní výcviku a preskúšaní s výsledkom oprávňujúcim vykonávať daný druh zoskokov.

Školenie parašutistu kvôli získaniu licencie tandem pilota vykonáva školiteľ (tzv. examiner) uznaný na miestnej úrovni, alebo medzinárodnej úrovni. Priebeh školenia závisí od typu tandemového systému, ktorý chce tandem pilot používať. Shockjump používa tandemové systémy Sigma UPT (momentálne najlepšie hodnotený tandemový systém na svete), tandem piloti vlastnia medzinárodné licencie s vyššími nárokmi, aké si kladie SNA (napr. namiesto 3h. voľného pádu licencia tandem pilota pre systém Sigma vyžaduje 8 h. strávených vo voľnom páde).

Aby ste sa uistili o úrovni bezpečnosti jednotlivých poskytovateľov tandemových zoskokov, informujte sa na ich licencie, padákové systémy, ktoré používajú, ale aj na kvalitu a bezpečnosť prevádzky na jednotlivých letiskách, kde sa vykonávajú tandemové zoskoky.

text: Shockjump (c) 2011