VÝVOJ PARAŠUTIZMU OD II. SVETOVEJ VOJNY, VZNIK ŠPORTOVÉHO PARAŠUTIZMU A PARAŠUTISTICKÉ REKORDY

Ruskí výsadkári z VDV vyskakujú
do voľného pádu z lietadla
Tupolev TB-3, II.sv. vojna

...POKRAČOVANIE VEĽKÉHO ČLÁNKU O VÝVOJI PARAŠUTIZMU.

Viete ktorý štát mal ako prvý výsadkové vojská? Kto zažil najdlhší a najrýchlejší voľný pád v histórií? Kto a kedy vymyslel názov "skydiving"? A kedy boli prvé oficiálne majstrovstvá sveta v parašutizme? 

V 30. rokoch 20. storočia začal vývoj padákov, ktoré bolo možné otvoriť z väčšej výšky a pri vysokej rýchlosti vysadzovania. Zároveň sa začali vytvárať prvé výsadkové jednotky. Prvými vojenskými výsadkovými jednotkami na svete sú ruské VDV (Воздушно-десантные войска – vazdušno desantnje vojska), ktoré boli založené už v roku 1931, po niekoľkých cvičných masových zoskokoch uskutočnených roku 1930.

Nemeckí Fallshirmjäger, II.svetová vojna,
počas výsadku z Junckers JU-52

Americké airborne jednotky
vyskakujú z legendárneho lietadla
Douglas DC-3 (C-47) "Dakota"
 počas invázie do Normandie

Počas II. svetovej vojny prišlo k masívnemu bojovému nasadeniu výsadkových jednotiek, väčšina z nich však skončila neúspechom a ťažkými stratami (napr. nemeckí parašutisti Luftwaffe na Kréte, či britská 1st Airborne division v Arnheme). Pred koncom druhej svetovej vojny bolo len 5 štátov na svete, ktoré disponovali vojenskými výsadkovými jednotkami – Nemecko, Rusko, Spojené kráľovstvo, USA a prekvapivo Argentína (od roku 1944 a vzniku 4. Brigada de paracaidistas Argentinos – 4. Parašutistickej brigády – sa stala prvou latinskoamerickou krajinou, ktorá mohla nasadiť do boja parašutistov). Výsadkové jednotky spojencov hrali dôležitú úlohu pri invázií do Normandie (boli nasadené americké jednotky 82nd Airborne Division – „All-American“; 101st Airborne Division – „Screaming Eagles“; britská 6th Airborne Division a 1st Canadian Airborne Batallion). Padáky boli nasadené aj pri špeciálnych operáciách na okupovaných územiach, pri dopravovaní materiálu a osôb (napr. aj pri operácii Anthropoid – atentát na R. Heydricha).

Majstrovstvá sveta v parašutizme,
Juhoslávia, 1951

Po skončení vojny to boli práve bývalí vojenskí parašutisti, ktorí mali dostatok skúseností, pokračovali so skákaním aj v civile a nebáli sa experimentovať s voľným pádom. Z parašutizmu sa v mierových časoch veľmi rýchlo začalo stávať hobby. Boli zorganizované prvé lokálne súťaže v parašutizme, prevažne v USA (nebola to ale úplná novinka, prvé parašutistické súťaže sa konali už pred II. svetovou vojnou).

Za dátum vzniku parašutizmu ako oficiálnej športovej disciplíny v kategórii vzdušných športov sa považuje rok 1951 - vtedy sa v slovinskom meste Bled, vo vtedajšej Juhoslávii, konali prvé oficiálne schválené a uznané majstrovstvá sveta v športovom parašutizme (World Parachuting Championship) za účasti tímov z piatich štátov. Odvtedy je športový parašutizmus na celom svete pod záštitou medzinárodnej organizácie Fédération Aéronautique Internationale (FAI).

Parašutisti zo SeattleSkyDive

Výrazy „skydiving“ a „skydiver“ prvý raz použil roku 1954 americký parašutista Raymond Young v dobe vzniku prvých športových parašutistických centier (dovtedy sa používal výhradne výraz „parachuting“). Odvtedy sa tento výraz rozšíril po celom svete a používa sa vo všeobecnosti na označenie športového, resp. rekreačného parašutizmu. Rovnako „skydiver“ je pomenovanie športového parašutistu, pričom v prípade armádnych skokanov je zavedené pomenovanie „paratrooper“.

Formation skydiving - tzv. 4 way RW

Prvý športový parašutistický klub (ktorý dodnes funguje) je Seattle SkyDivers, založený v roku 1954. Prvá certifikovaná škola športového parašutizmu vznikla v roku 1957 (Cleveland Parachute Centre, Inc.). V 60. rokoch 20. storočia prišlo k veľkej popularizácii a komercializácii skydivingu.

Klasickými parašutistickými disciplínami boli napr. presnosť pristátia, či tzv. komplex.

Skysurf

Roku 1975 boli prvý krát súťažne uvedené parašutistické disciplíny Relative Work (tzv. RW, v roku 1991 premenované na Formation Skydiving), SkySurf a FreeStyle. Formation skydiving je disciplína, pri ktorej min. 2 parašutisti vykonávajú za voľného pádu v klasickej voľnopádovej polohe (tzv. belly position, dolu bruchom) vopred určené zmeny a chyty, s cieľom vykonať čo najviac zmien v ohraničenom čase. Na vyhodnotenie tejto disciplíny je nutný videozáznam. Pri skysurfe má skydiver na nohách pripevnenú špeciálnu dosku (tzv. skysurf, resp. skyboard) a môže pomocou nej vykonávať výnimočné a rýchle kreácie a zmeny. FreeStyle pripomína balet, či tanečnú gymnastiku vo vzduchu a obsahuje priam akrobatické figúry.

FreeStyle

FreeFly

Relatívne novšou disciplínou vo voľnom páde je FreeFly, ktorý bol verejnosti predstavený prvý raz v roku 1991 na Svetových majstrovstvách vo FreeStyle na Vero Beach na Floride. Priekopníkom tohto štýlu je Olav Zipser, ktorý vytvoril komplexnú metodiku pre trojrozmerný pohyb vo voľnom páde. Za prielom v popularizácii FreeFly sa považuje koniec 90.rokov 20.storočia (resp. konanie II.ročníka FreeFly Festivalu v roku 1997), jeho popularita dodnes neklesá.

Canopy piloting

Okrem disciplín počas voľného pádu je veľa možností, ako sa vyblbnúť aj na otvorenom padáku. Okrem disciplíny CRW (Canopy relative work), je čoraz populárnejší tzv. canopy piloting, lietanie na malých, výkonných padákoch, s cieľom dosiahnutia čo najvyššej doprednej rýchlosti pri pristávaní (známe aj ako „swoopovanie“) - nehodnotí sa len rýchlosť, ale aj presnosť pristátia a dĺžka "swoopu" (distance).

No a potom tu máme veľa ďalších chuťoviek ako wingsuit flying, od neho nie je ďaleko k basejumpingu, ski basejumping a tak ďalej, a tak ďalej.

Wingsuit flying

Ľudskej fantázii sa zjavne medze nekladú a ako vidno, popri množstve bláznovstiev, ktoré skydiveri vedia robiť, je skúsenosť ako tandemový zoskok skoro až nuda :) Našťastie, v dnešnej dobe nemusíte ostať len pri tandemovom zoskoku...pri troche Vašej chuti a odvahy z Vás technicky dokážeme urobiť skydivera za tri zoskokové dni, resp. počas 8 výcvikových zoskokov. Zaujíma Vás ako? Dozviete sa v budúcom článku, kde sa pozrieme na kurz AFF a možnosti, ako sa z úplne neskúseného človeka stane pomocou efektívnej metodiky parašutista...

Ale pred tým sa ešte pozrieme na niektoré parašutistické rekordy, zaujímavosti a absolútne prvenstvá:

Svatba na padákoch, 1940 New York

Prvé výskumné a tréningové centrum parašutizmu bolo založené už v roku 1918 v Wrigth Field, blízko Riverside, Ohio (USA) – v rámci novozaloženej armádnej leteckej základne.

Prvý svadobný obrad, ktorý sa odohral „vo vzduchu“ na padákoch sa uskutočnil v roku 1940 v New Yorku. Anne Hayward a Arno Rudolphi si visiac, pripevnení na padákoch, povedali svoje áno pred reverendom Homerom Tomlinsonon (ktorý, ako inak, tiež visel na padáku).

Prvé bojové nasadenie výsadkových jednotiek vykonala nemecká Luftwaffe počas II. svetovej vojny v bitve o Haag, 10. mája 1940. Prvé parašutistické jednotky v Nemecku boli sformované roku 1935.

Joseph Kittinger po výskoku
z balóna, výška 31 333 m (1960)

Felix Baumgartner, pred výskokom
z balóna, výška 39 014 metrov (2012)

Až do roku 2012 najdlhší a najrýchlejší voľný pád z najväčšej výšky v histórií absolvoval američan Joseph Kittinger, keď v roku 1960 zoskočil z héliového balóna z výšky 31 333, 5 m (102080 stôp) a zo stratosféry padal 4 minúty a 36 sekúnd najvyššou dosiahnutou rýchlosťou až 988 km/h. Zoskok sa uskutočnil ako v poradí tretí výškový zoskok v rámci projektu amerického letectva (Project Excelsior), s použitím špeciálne vyvinutého viacúrovňového padákového systému Beaupre. Pre stabilizáciu a spomalenie voľného pádu využíval stabilizačný padáčik s priemerom 2 metre. Hlavný kruhový padák s priemerom 8,5 m otvoril vo výške 5330 m a po 13 minútach  45 sekundách klesania bezpečne pristál v púšti v Novom Mexiku. Kittingerov výkon prekonal 14. októbra 2012, tzn. až po vyše 50 rokoch rakúsky parašutista Felix Baumgartner v rámci projektu RedBull Stratos. Baugartner prekonal Kittingera vo výške zoskoku (39 014 metrov, čiže o takmer 8 km viac), ako aj v rýchlosti voľného pádu (1342,8 km/h). Felix Baumgartner sa stal prvým človekom v histórii, kto vlastným telom prekonal rýchlosť zvuku. Jeden rekord však Kittinger stále drží - a to rekord v dĺžke voľného pádu. Baumgartnerov supersonický voľný pád totiž trval "len" 4 minúty a 19 sekúnd (o 17 menej ako Kittinger). Uvidíme, kto sa pokúsi posunúť tieto limity ešte ďalej.

Svetový rekord, Thajsko 2006 - RW
formácia 400 skydiverov

Najväčšia a zatiaľ neprekonaná RW formácia za voľného pádu (uznaná organizáciou FAI) sa uskutočnila v roku 2006, keď sa nad thajským Udon Thani chytilo podľa predpísaného tvaru rovných 400 parašutistov.

Najväčšiu uznanú čisto ženskú RW formáciu na svete vytvorilo roku 2009 až 181 parašutistiek z viac ako 30 štátov v Perris, California.

Súčasný európsky rekord v RW formácii bol ustanovený v roku 2010 v Wloclaweku v Poľsku, kde sa na 15.pokus chytilo 102 skydiverov.

Svetový rekord v headdowne, 2009 Illinois,
108 skydiverov

Súčasný svetový rekord v držanej formácií, avšak v polohe headdown (tzv. vertikálna formácia), je z roku 2009, kedy sa vo vertikálnej formácii chytilo 108 skydiverov. Rekord sa uskutočnil na dropzone Skydive Chicago, v meste Ottawa v americkom Illinois.

Najväčšia formácia na otvorených padákoch (CRW) bola vytvorená roku 2007 v Lake Wales na Floride, kedy formáciu v tvare diamantu vytvorilo 100 parašutistov.

Svetový rekord CRW -
formácia na otvorených
padákoch, 100 skydiverov

Najväčšiu wingsuit formáciu vytvorilo 71 parašutistov v roku 2008 v Lake Elsinor v Californii.

Najväčší počet zoskokov za 24 hodín odskákal Američan Jay Stokes – neuveriteľných 640.

Prvé športové zoskoky na Slovensku sa uskutočnili v roku 1920 na letisku v Nitre.


PRVÝ DIEL ČLÁNKU O RANOM VÝVOJI PADÁKOM  A PARAŠUTIZMU NÁJDETE TU :)


Text: Romana, Shockjump (c) 2012


www.shockjump.sk
www.tandemovyzoskok.info


Ilustračné fotografie: net